Zuzana Antolová
Stále hľadám
Pátram po ňom v dave. Ticho stojím v ponurom šere preplnenej stanice, bokom od valiacich sa más a tvárim sa, že na niekoho čakám. Vlastne.. Nie je to pretvárka. Naozaj čakám. Cítim však, že ho tak skoro neuvidím. Pretože práve teraz o to konečne stojím. Čas hrá neustále proti mne, dennodenne sa vystatuje svojou prevahou. A momentálne zdá sa odsypáva príliš pomaly. Koľko rokov musí ubehnúť, kým sa opäť stretneme?