Zuzana Antolová
Ako deti prichádzajú o ilúzie
Keď som bola ešte dieťa, myslím naozaj dieťa, nie iba dušou, lebo tak sa občas cítim doteraz, verila som všeličomu. Mala som svoje tajné sny, detské túžby, čarovné predstavy a príliš bujnú fantáziu. Skutočne som verila na Ježiška, sobov a škriatkov, víly a anjelov, princezné a drakov. Verila som, že keď budem zlá, odnesie si ma čert, a keď budem klamať, narastie mi dlhý nos ako Pinokiovi. Rovnako som verila, že Mikuláš skutočne existuje. Až kým ma ujo Tóno nepripravil o túto ilúziu.
