reklama

Malý princ

Niekedy, keď je už všade tma a ticho a všetko spí, počujem jeho plač. Vtedy rozmýšľam, koľko reality sa premieta do tých ťažkých snov, nespočetných nočných môr, čo sužujú jeho krehkú detskú dušu. Zakrádam sa po špičkách, pod zámienkou, že potrebujem pohár vody z kuchyne, skontrolovať či je zlý sen už na ústupe. Zasiahnuť? Zo slov, ktoré vyslovuje, mi naskakuje husia koža, nohy prirastú k podlahe, ľadová ruka zovrie srdce a drví, drví. Strach má zvláštnu príchuť. Vibruje v žalúdku, roztrasie kolená, cítim ho v horkosti pod jazykom. Radšej nesnívaj, dieťa. Odkrádam sa preč. Našťastie, človek si na väčšinu snov ráno nespomína. Aj Malý princ zabúda. Alebo o nich iba nehovorí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Postupom času vo mne dozrelo predsavzatie. Nikdy na neho nezvýšim hlas. Nikdy, nech by sa dialo čokoľvek. A predsa, opäť som kričala. Nemohol za to. Nenávistné myšlienky sa mi rojili v hlave a museli von. Nebola to zlosť na neho, ale na ňu . Na tú, čo mu v živote najviac ublížila a stále ubližuje. Na tú, z ktorej má priam smrteľnú hrôzu, a predsa ju má tak rád. Počuje aj ona jeho nárek? Vidí ako sa strháva zo sna? Nepáli ju svedomie?

Kedysi sme si boli s Princom bližší, no blízkosť sa vytratila. Podstatnú časť viny na tom nesiem práve ja. Strácam pochopenie pre sny dvanásťročného chlapca. Dieťa zo mňa sa pomaly vytráca. Správam sa presne podľa  Exupéryho slov - Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale máloktorý z nich si na to pamätá. Detský svet sa krok za krokom vzďaľuje a zo mňa sa stáva dospelák, ktorého tlačí k zemi váha vlastných problémov. Stávam sa hluchá voči detským prosbám, tajným snom, ich čudesným myšlienkam a ani trochu sa mi to nepáči. Snažím sa rozpamätať. Pomôž mi, Malý princ .

Predpoludním som v kuchyni varila zelené a červené cestoviny so syrovou omáčkou, ktoré má tak rád, aby som ho potešila. Rozprával a maľoval. Maľoval niekoľko hodín, no obrázok mi neukázal. Snažila som sa udržať tú pokojnú chvíľu čo najdlhšie. Tisíci raz vo mne nanovo rástlo odhodlanie, že na Princa  nikdy nezvýšim hlas. Iste, vačšinou si zaslúži, puberta sa už hlási o slovo, ale mnoho jeho chýb pramení práve z jej chýb. Opäť vo mne rastie hnev, keď vidím ako rýchlosťou blesku miznú farebné cestoviny. Pripomína mi sysľa, čo si robí zásoby, tušiac krutú zimu. Nie, nie je to hnev na neho. Ale na ňu. Radšej mlčím. Hnev v mojom srdci by ublížil iba jemu. Jej nie.

A predsa som kričala. Zase! Nie, nie je to hnev na neho, lež na ňu. Na ňu, na ňu, na ňu! Díva sa na mňa smutnými očami a ja len dúfam, že chápe. A opäť nanovo to predsavzatie, že nikdy, nikdy viac. Radšej odchádzam, aby nikto nevidel slzy čo zadržiavam, cítim ľútosť nad ním, ale aj nad sebou. Nemá to ľahké, ten Malý princ, uväznený v dvanásťročnom tele
s očami starca a mnohými ranami na duši. Snaží sa pochopiť bláznivý svet nás dospelých. Nič nepýta, neprosí, túži iba po ochrannej ruke a po láske, po teple domova. Cítim jeho samotu, odmietania má už dosť. Neviem ako mu povedať, že som možno iná, staršia, ale som to stále ja a zostanem pri ňom, pokým ma bude potrebovať.

Myslela som, že zabudol, že už ma nemá tak rád, ako vtedy dávno, keď mi ešte plnne dôveroval a bez obáv zveril všetky tajomstvá. Maľované srdce plné vrúcnej detskej lásky.
Od Patrika na Valent ý na pre Zuzku, lebo ju mám rád. Slzám sa už nebránim.

   Venované Patrikovi, ktorého mám rada 


Zuzana Antolová

Zuzana Antolová

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly. Zoznam autorových rubrík:  Moja strana minceSpomienky(Ne)obyčajné knihy(Ne)obyčajné stretnutiaÚsmevné príhodyPre tebaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu