reklama

Branko

Stretávam ich takmer denne. Počas teplých slnečných dní i dažďových pľuští. Nikdy nevynechajú pravidelné prechádzky. Branko a jeho otec. Branko pokojne sedí na vozíčku, otec ho tlačí a tichým hlasom upozorňuje na okolie, ukazuje letiace lietadlo, hniezdo akýchsi vtáčikov na neďalekom strome, zbiera gaštany a podáva ich Brankovi. Bývajú neďaleko, no viem o nich iba málo. Neviem či má Branko súrodencov, neviem či vôbec má mamu. Môže byť asi v mojom veku. Mama mi kedysi dávno, keď som sa vypytovala, vravela, že Branko prekonal detskú mozgovú obrnu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu
(zdroj: foto: http://www.vivo.sk/)

Priznám, v detstve som sa o Branka veľmi nezaujímala. Ja, ani ostatné deti z našej ulice. Často krát, keď sme sa hrali vonku, Branko sedel doma na svojom vozíčku a len zavlnenie záclon naznačovalo, že nás sleduje. Za lesklým
okenným sklom sa sem - tam mihla jeho hlava. Niekedy sme ho počuli plakať, inokedy kričal, alebo nezrozumiteľne spieval. Keď ho otec vyniesol na vozíčku von, len ticho sedel a pozoroval nás bez akýchkoľvek emócií, alebo sa celý čas usmieval. No nikto k nemu nikdy nepodišiel, nikto ho nepozdravil, nikto sa ho nespýtal ako sa dnes má.

Obyčajne mi Branko odzdraví a vyčarí aspoň náznak úsmevu. V poslednej dobe sa mi zdá čoraz viac smutný a tiež sa mi zdá, akoby stratil akýkoľvek záujem o svet vôkol seba. Už tak dávno som ho nevidela usmiať sa. Mnohokrát sa pristihnem pri myšlienke, ako to s ním vlastne je. Dočítala som sa totižto nasledovné:

U detí s detskou mozgovou obrnou nemusí dôjsť k vážnejšiemu postihnutiu intelektovej úrovne. Celkove dochádza k mentálnej retardácii u detí s DMO asi v 1/3 až v 1/2 prípadov a až u 75% sú zaznamenané poruchy reči, aj keď verbálna zložka býva všeobecne silnou stránkou týchto detí. Asi u 20% prípadov sú prítomné i poruchy sluchu. IQ býva u týchto detí stabilnejšie ako v bežnej populácii, väčšinou s miernou akceleračnou tendenciou vo vývoji. 
 (referáty.sk)

Ani v Brankovom prípade teda nemuselo dôjsť k väčšiemu postihnutiu intelektovej úrovne. Rozpráva veľmi málo, nie je mu rozumieť a nemôže sa hýbať, ale možno dokáže rozmýšľať a pochopiť oveľa viac ako si myslia ostatní. Ibaže myšlienky zostávajú uväznené kdesi v jeho vnútri. Uvedomuje si čo sa deje okolo neho? Čo cíti?

Pochopila som jednu vec. Robím chybu. A viem aj akú. Zdravím sa všeobecne „Dobrý deň“, ale pozerám sa pritom do očí Brankovho otca. Väčšina ľudí to tak robí. Nemá Branko pocit, že si ho nevšímame, že ho vedome vynechávame? Ak si to uvedomuje, ak vidí ako od neho ľudia bočia pohľadom, ako sa musí cítiť?

Naposledy som to skúsila trochu inak. Svoje „Ahoj“ som venovala najprv Brankovi, až potom som pozdravila jeho otca. Branko sa rozžiaril ako slniečko. Venoval mi neskutočne úprimný úsmev. Bola v ňom priam detsky nefalšovaná radosť. A po dlhom čase mi pre zmenu on venoval to svoje "Ahoj". A potom sa rozžiaril aj jeho otec. K svojmu pozdravu tiež pridal úsmev a pohladil syna po tvári. A úsmev si sadol aj mňa. A už ma neopustil počas celého dňa. Úsmev je naozaj nákazlivý. Ďakujem, Branko.


Zuzana Antolová

Zuzana Antolová

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly. Zoznam autorových rubrík:  Moja strana minceSpomienky(Ne)obyčajné knihy(Ne)obyčajné stretnutiaÚsmevné príhodyPre tebaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu