Zuzana Antolová
Oneskorený vianočný dar
Tesne pred Vianocami som sedela vo vlaku, cestujúc na svoju poslednú tohtoročnú skúšku. Celonočné dolaďovanie učiva a dlhé cestovanie spolu s mojou neslávnou schopnosťou zaspať v akúkoľvek hodinu v akomkoľvek dopravnom prostriedku si vyžiadalo svoju daň a tak nečudo, že rytmický klepot kolies ma čoskoro uspal. Nebyť hlásenia, prespala by som cieľ cesty aj skúšku. Dezorientovane som sa napochytro omotala hrubým šálom, zababušila do bundy a vybehla do nezvyčajne mrazivých ulíc. Až v škole som si uvedomila, že mi čosi chýba.