Bloghttp://antolova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskMalý princ (antolova)Niekedy, keď je už všade tma a ticho a všetko spí, počujem jeho plač. Vtedy rozmýšľam, koľko reality sa premieta do tých ťažkých snov, nespočetných nočných môr, čo sužujú jeho krehkú detskú dušu. Zakrádam sa po špičkách, pod zámienkou, že potrebujem pohár vody z kuchyne, skontrolovať či je zlý sen už na ústupe. Zasiahnuť? Zo slov, ktoré vyslovuje, mi naskakuje husia koža, nohy prirastú k podlahe, ľadová ruka zovrie srdce a drví, drví. Strach má zvláštnu príchuť. Vibruje v žalúdku, roztrasie kolená, cítim ho v horkosti pod jazykom. Radšej nesnívaj, dieťa. Odkrádam sa preč. Našťastie, človek si na väčšinu snov ráno nespomína. Aj Malý princ zabúda. Alebo o nich iba nehovorí? Mon, 11 Feb 2008 11:09:55 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/132764/Maly-princ.html?ref=rssStále hľadám (antolova)Pátram po ňom v dave. Ticho stojím v ponurom šere preplnenej stanice, bokom od valiacich sa más a tvárim sa, že na niekoho čakám. Vlastne.. Nie je to pretvárka. Naozaj čakám. Cítim však, že ho tak skoro neuvidím. Pretože práve teraz o to konečne stojím. Čas hrá neustále proti mne, dennodenne sa vystatuje svojou prevahou. A momentálne zdá sa odsypáva príliš pomaly. Koľko rokov musí ubehnúť, kým sa opäť stretneme?Mon, 14 Jan 2008 14:14:14 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/124795/Stale-hladam.html?ref=rssOneskorený vianočný dar (antolova)Tesne pred Vianocami som sedela vo vlaku, cestujúc na svoju poslednú tohtoročnú skúšku. Celonočné dolaďovanie učiva a dlhé cestovanie spolu s mojou neslávnou schopnosťou zaspať v akúkoľvek hodinu v akomkoľvek dopravnom prostriedku si vyžiadalo svoju daň a tak nečudo, že rytmický klepot kolies ma čoskoro uspal. Nebyť hlásenia, prespala by som cieľ cesty aj skúšku. Dezorientovane som sa napochytro omotala hrubým šálom, zababušila do bundy a vybehla do nezvyčajne mrazivých ulíc. Až v škole som si uvedomila, že mi čosi chýba.Sun, 30 Dec 2007 10:10:10 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/126580/Oneskoreny-vianocny-dar.html?ref=rssAko deti prichádzajú o ilúzie (antolova)Keď som bola ešte dieťa, myslím naozaj dieťa, nie iba dušou, lebo tak sa občas cítim doteraz, verila som všeličomu. Mala som svoje tajné sny, detské túžby, čarovné predstavy a príliš bujnú fantáziu. Skutočne som verila na Ježiška, sobov a škriatkov, víly a anjelov, princezné a drakov. Verila som, že keď budem zlá, odnesie si ma čert, a keď budem klamať, narastie mi dlhý nos ako Pinokiovi. Rovnako som verila, že Mikuláš skutočne existuje. Až kým ma ujo Tóno nepripravil o túto ilúziu.Wed, 05 Dec 2007 10:56:00 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/123089/Ako-deti-prichadzaju-o-iluzie.html?ref=rssStratené myšlienky (antolova)     Ležím v tichu tmy a pozorujem svetlá reflektorov prechádzajúcich aút. Prebehnú po odostretých žalúziach, odrazia sa na ich lesklom povrchu, lámu sa v rôznych uhloch, kreslia obrazce na bielu stenu a rýchlo miznú. Strácajú sa v nenávratne, presne tak ako moje myšlienky. Únava ma opäť raz obišla, tiež sa stratila, celkom ako tie myšlienky. Som tu len ja a bodavá bolesť. Bolesť chorej duše môže byť stokrát neznesiteľnejšia ako bolesť fyzická, no dnes si tým nie som celkom istá.  Thu, 29 Nov 2007 03:36:26 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/122528/Stratene-myslienky.html?ref=rssPríhodný deň pre smrť (antolova)Dušičková nálada ma tento rok zastihla, teda aspoň podľa kalendára, o čosi neskôr. Žiaden vzdor nepomohol, chytila sa ma pevne. Nebohý starký, na ktorého si tak málo pamätám, zvykol vravievať, že sviečka sa nesmie zapáliť od inej horiacej sviečky. Ak by sa tak stalo, ukradli by ste tým niekomu dušu a spolu s ňou vzali aj život. Neviem či mal na mysli iba sviečky dušičkové, pálené ako pamiatku na zosnulých, alebo sviečky vo všeobecnosti. Túto povedačku som celé roky podvedome dodržiavala a ťahala ruky preč aj ostatným, keď sa schyľovalo ku krádeži. Tue, 06 Nov 2007 13:05:08 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/119200/Prihodny-den-pre-smrt.html?ref=rssMoje obľúbené blogy na sme.sk (antolova)Priebežne dopĺňaný abecedný zoznam obľúbených blogerov, ktorých články si nikdy nenechám ujsť. Tých, ktorých články rada čítam, však neustále pribúda, pretože v podstate takmer každý bloger občas napíše článok, s ktorým sa dokážem stotožniť. Thu, 01 Nov 2007 03:53:07 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/118714/Moje-oblubene-blogy-na-smesk.html?ref=rssChceš ma? Zn.: Vychovať a vrátiť (antolova)Som tvoj. Budem s tebou dvadsaťštyri hodín denne. Nepohnem sa od teba na krok, budem ti stále v pätách. Pôjdem s tebou do školy aj do práce, do kaviarne či reštaurácie, skočíme do banky, navštívime lekára, vybavíme zubára, budeme spolu nakupovať, povozíme sa v autobuse. Lebo všade tam budem neskôr doprevádzať aj svojho nevidiaceho pána.Tue, 30 Oct 2007 13:22:37 +0100http://antolova.blog.sme.sk/c/118416/Chces-ma-Zn-Vychovat-a-vratit.html?ref=rssO geste jedného vodiča (antolova)Pár dní to už naozaj vyzeralo tak, že zima definitívne zvíťazila a tohtoročná jeseň je už len spomienkou. Jeseň a zima však usúdili, že na zimu je predsa len ešte priskoro. A tak zima, hoci neochotne, ustúpila a uvoľnila ešte na pár dní miesto jeseni. Takmer nepretržite prší, už štvrtý deň a tretiu noc. Mierne sa oteplilo. Včera po rannom daždi obschli chodníky i cesty, kaluže dažďovej vody však zostali. Kamsi som sa náhlila a pri svojej pochôdzke som natrafila na jednu takúto kaluž. Asi tridsať metrov dlhá.Thu, 25 Oct 2007 10:17:45 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/117634/O-geste-jedneho-vodica.html?ref=rssBez svedomia (antolova)Potrebovala sa na chvíľu stratiť. Preč od neho. Nechcela prespať u nás. Keď zaspí, vkradne sa domov. Chcela sa len prechádzať. Brázdime tmavé ulice, dýchame ľadový vzduch, z úst vypúšťame biele obláčiky zrazenej pary, každá v tichej samote svojich myšlienok. Nad chodníkmi sa vznáša hustá lepkavá hmla októbrovej noci, pod nohami šuštia mŕtve listy, čo dávno stratili pestrú jesennú farbu. Zostali mdlé, hnedé, obalené mrazom, preto tak vrždia pod topánkami.Tue, 23 Oct 2007 15:32:09 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/117264/Bez-svedomia.html?ref=rssĽudia si musia pomáhať (antolova)Stmievalo sa. Vybrala som sa vysypať smeti. Plastový sáčok sa mi zdal naspodu akýsi natrhnutý. Nechcela som vytratiť polovicu odpadkov, zanechať po sebe odpadkovú cestičku a potom sa vracať a zbierať ich, tak som pre istotu vzala aj kôš. Ako som predpokladala, polovica odpadkov zostala v koši. Ako som sa nahýňala nad bedňu, kôš sa mi vyšmykol a skončil v nej. „No do pekla, čo teraz?“ vyletelo zo mňa nechtiac nahlas.Thu, 11 Oct 2007 11:10:27 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/115567/Ludia-si-musia-pomahat.html?ref=rssZnovuobjavené (antolova)Myšlienky... Netušené prepojenia medzi predstavami a skutočnosťou. Kombinácie, náhle záblesky i jednoduché zaraďovanie slov. Aké množstvo ich zostalo medzi Vami? O koľkých nevieme z jednoduchého dôvodu: nenapísali ste ich. Iba prežili, obdarovali náhodných poslucháčov a potom na ne zabudli. Otvorte dvere do sveta fantázie, zachyťte krehké nevšednosti.   Wed, 10 Oct 2007 16:20:43 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/115422/Znovuobjavene.html?ref=rssBranko (antolova)Stretávam ich takmer denne. Počas teplých slnečných dní i dažďových pľuští. Nikdy nevynechajú pravidelné prechádzky. Branko a jeho otec. Branko pokojne sedí na vozíčku, otec ho tlačí a tichým hlasom upozorňuje na okolie, ukazuje letiace lietadlo, hniezdo akýchsi vtáčikov na neďalekom strome, zbiera gaštany a podáva ich Brankovi. Bývajú neďaleko, no viem o nich iba málo. Neviem či má Branko súrodencov, neviem či vôbec má mamu. Môže byť asi v mojom veku. Mama mi kedysi dávno, keď som sa vypytovala, vravela, že Branko prekonal detskú mozgovú obrnu.Wed, 10 Oct 2007 15:15:16 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/115529/Branko.html?ref=rssSchválnosti (antolova)Schválnosti v praxi. Ponáhľaš sa, stojíš na zastávke a čakáš na autobus, ktorý vždy mešká, no dnes prišiel, a žiaľ aj odišiel skôr. Keď slnko hreje, vláčiš so sebou dáždnik, no práve dnes, keď sa nebo rozhodlo, že bude smokliť, nechal si ho doma. V banke, na pošte, či v obchode si vyberieš rad, kde podľa vlastného uváženia stráviš najmenej času. Omyl. Výber bol očividne nie príliš šťastný. Nekúpil si si miestenku, pretože týmto vlakom o takomto čase necestuje takmer nikto. Opäť omyl. Študenti po prázdninách hromadne mieria na internáty a teba čaká niekoľko hodín státia.Mon, 08 Oct 2007 13:03:44 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/115167/Schvalnosti.html?ref=rssAko nás čas mení (antolova)Nemôžem povedať, že je bacuľka, ale nie je ani najútlejšia. Nemá najmodernejší účes, ani najnovší odtieň najmódnejšej farby. Nemá fajnové háby, ani hlboký výstrih, iba jednoduchý rolák. Nemá štvorcentimetrové nechty, ani silný make-up. Jej tvár zdobí iba úsmev. Taká normálna, celkom obyčajná baba. A predsa púta pozornosť väčšiny mužov. V čom spočíva jej čaro?Tue, 02 Oct 2007 11:19:39 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/114358/Ako-nas-cas-meni.html?ref=rssNa hrane (antolova) Koľko krát môže človek zomrieť?    Koľko sklamania unesieš na svojich pleciach? Koľko krát sa môže človek zamilovať?    Koľko snov osud spáli, kým dopadneš na dno? Koľko krát môže človek povedať nie?Fri, 28 Sep 2007 14:15:49 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/113862/Na-hrane.html?ref=rssOtcove slzy (antolova)Situácii keď som videla otca plakať, bolo veľmi málo. Zväčša je to len vo veľmi vážnych životných okamihoch. Nie je z tých, ktorí dávajú najavo svoje pocity, najmä tú nežnejšiu stránku. Chlapi predsa neplačú. Videla som ho plakať, keď pochovával otca. Plakal, keď pred dvoma rokmi opustila, po mnohoročnom boji s rakovinou, tento svet jeho mladšia sestra. Ale keď sa lúčil s ním, neplakal.Thu, 27 Sep 2007 16:14:33 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/113612/Otcove-slzy.html?ref=rssHľadám (antolova)Stretli sme sa presne tri krát. A každé z tých stretnutí bolo iné. Možno mi ho osud ešte niekedy postaví do cesty. Vlastne v to dúfam. Budem ho nosiť pri sebe, aby som mala možnosť vrátiť ti ho, milý neznámy.Tue, 25 Sep 2007 11:46:36 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/112445/Hladam.html?ref=rssNedocenená (antolova)Väčšinou píšem články, odrážajúce určité okamihy môjho života. Moje pocity, emócie, to ako vnímam určité udalosti. Ale dnes, dnes to nebude o mne. Vlastne aj o mne, ale iba okrajovo, lebo veľkú časť opäť zohrávajú moje spomienky. Podnetov napísať tento článok bolo hneď niekoľko, medzi nimi i udalosť odohrávajúca sa pár dní dozadu a takmer súbežne s ňou istý článok (či skôr akási fotodokumentácia) od Milana Barloga, prečítaný tu na blogoch.sme.sk.Tue, 18 Sep 2007 20:29:04 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/112357/Nedocenena.html?ref=rssStrácam (antolova)Existuje väčšia temnota ako tá s ktorou bojujeme. Je to temnota duše, čo stratila svoju cestu. Horšia ako smrť tela je smrť nádeje. Smrť snov.                                              (G'Quan)Thu, 13 Sep 2007 21:35:21 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/111841/Stracam.html?ref=rssKeď sú anjeliky hladné (antolova)...alebo:  Niekedy dokážu ľudia prekvapiť, keď to najmenej očakávame. V každom z nás je skrytý kúsok empatie pre druhých.Wed, 12 Sep 2007 15:10:34 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/111652/Ked-su-anjeliky-hladne.html?ref=rssKrása „nemých“ slov II. (antolova) Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené. Tue, 11 Sep 2007 13:02:47 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/111368/Krasa-nemych-slov-II.html?ref=rssVčerajší list (antolova)Sadla na mňa melancholická nálada. Vystriedala tú bujarú, príliš spokojnú z predošlých dní, strávených v inom svete. Možno prišla s dráždivým kašľom, čo mi momentálne znepríjemňuje život. Zabalená v huňatej deke, skrývajúca sa pred dotierajúcim chladom, s obľúbeným hrnčekom jasnožltej farby po dúškoch chlípem lipový čaj s medom a citrónom. Lipový čaj na prechladnutie, citrón na prípadnú teplotu. Nechce sa mi nič robiť, ani pohnúť, aby chlad nemal šancu znova zaútočiť.Mon, 10 Sep 2007 10:07:05 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/110846/Vcerajsi-list.html?ref=rssRande (Chlapci, chlapci... Takto sa baby nebalia) (antolova)Kaviareň. Klebetíme s Danielkou. Tešíme sa, že sa po dlhej dobe opäť vidíme. Prichádza ona a on. Ona sa zjavne necíti dobre, úzkostlivo sa rozhliada okolo seba. On jej dvorne odsúva stoličku. Objednávajú si. Stolíky sú až zúfalo blízko seba. Nedá sa nepočúvať. Rande naslepo. Vidina lásky cez internet?Wed, 05 Sep 2007 15:11:03 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/110614/Rande-Chlapci-chlapci-Takto-sa-baby-nebalia.html?ref=rssKrása „nemých“ slov (antolova)Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené.Tue, 04 Sep 2007 07:29:26 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/110415/Krasa-nemych-slov.html?ref=rssKeď sú spomienky na obtiaž (antolova)Zrýchlený dych. Srdce búši v šialenom rytme, vynecháva akoby nestíhalo. Vlna tepla... Chlad... Zimomriavky... Mihajúce sa spomienky. Sucho v ústach, stiahnuté hrdlo nevydá jediný hlások. Pľúca odmietajú pracovať. Zdrevenené nohy, neschopnosť pohnúť sa z miesta. Paralýza vlastným strachom. Strach ovláda. A nedá dýchať.Sun, 02 Sep 2007 22:07:39 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/110277/Ked-su-spomienky-na-obtiaz.html?ref=rssFlower story... alebo: Ak Albert skape, je po mne (antolova)Pred časom som od drahého dostala do daru rastlinku. Vyhlásil že ak ho milujem, o Alberta (rozumej rastlina) sa postarám a ak ho naozaj milujem, Albert (skrátene Albi) moju láskyplnú starostlivosť aj prežije. Vysvetlil mi, že vraj ak niekoho ľúbite, staráte sa o vec od neho s láskou, akoby ste sa starali o milovaného človeka. Takto sa vraj presvedčí, že sa raz o neho postarám. So zvláštnym úsmevom mi zložil do rúk ten poklad a spokojne odkráčal. Chcela som namietnuť, že to nebude dobrý nápad... Ale dar je dar.Wed, 29 Aug 2007 19:41:26 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/109742/Flower-story-alebo-Ak-Albert-skape-je-po-mne.html?ref=rssAkoby sa vrátil čas (antolova)To isté miesto. Podobná situácia. Ale iný dátum a iné dieťa. „Keď ja budem veľká, budem mať veľa, veľa, veľa detí. A nikdy, nikdy ich nenechám samé. Aby sa nebáli...“Thu, 23 Aug 2007 21:42:16 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/108915/Akoby-sa-vratil-cas.html?ref=rssNudní (antolova) Už ma unavujete. Áno, ste nudní. Sterilní. Neoriginálni. Bez fantázie.Mon, 20 Aug 2007 21:29:00 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/108519/Nudni.html?ref=rssNemohli by ste nám prispieť? (antolova)...alebo: Ako si jednoducho zarobiť počas cestovaniaMon, 13 Aug 2007 14:28:00 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/107096/Nemohli-by-ste-nam-prispiet.html?ref=rssČo mi napadne občas, keď za oknom prší (antolova)Milovať sa s Tebou v daždi, to ma veľmi, veľmi dráždi. Kvapky tečú po tele, bozkami ich zotrieme.Mon, 06 Aug 2007 01:14:14 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/106179/Co-mi-napadne-obcas-ked-za-oknom-prsi.html?ref=rssAké by to bolo... (antolova)Aké by to bolo vystúpiť opäť z autobusu pri mohutnej starej lipe, obkolesenej lavičkou v ošúchaných farbách krikľavej červenej a žltej a pustiť sa ulicou pozdĺž potoka, okolo schátraného kaštieľa a potom prvou ulicou doprava až na jej úplný koniec.Fri, 03 Aug 2007 22:21:38 +0200http://antolova.blog.sme.sk/c/106328/Ake-by-to-bolo.html?ref=rss