reklama

Oneskorený vianočný dar

Tesne pred Vianocami som sedela vo vlaku, cestujúc na svoju poslednú tohtoročnú skúšku. Celonočné dolaďovanie učiva a dlhé cestovanie spolu s mojou neslávnou schopnosťou zaspať v akúkoľvek hodinu v akomkoľvek dopravnom prostriedku si vyžiadalo svoju daň a tak nečudo, že rytmický klepot kolies ma čoskoro uspal. Nebyť hlásenia, prespala by som cieľ cesty aj skúšku. Dezorientovane som sa napochytro omotala hrubým šálom, zababušila do bundy a vybehla do nezvyčajne mrazivých ulíc. Až v škole som si uvedomila, že mi čosi chýba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Učebnica. Usúdila som, že pravdepodobne už prekročila hranice a vezie sa v IC-čku kamsi do Rakúska. Stres a hlavybolenie sa zvýšilo na maximálnu možnú mieru. Prelistovanie knihy tesne pred skúškou u mňa zohráva podstatnú úlohu. A navyše, ak by som skúšku nespravila, samozrejme by som ju ešte potrebovala. Eufória z úspešnej skúšky síce zmiernila hlavybolenie a dovolila dočasne zabudnúť na knihu, ale predsa len mi jej bolo trochu ľúto.

Moje skriptá sú plné pestrých farieb, dočmárané zvýrazňovačmi, vpísanými poznámkami, obrázkami, vlepenými papiermi. Ale táto kniha bola iná. Možno preto, že nebola okopírovaná, možno preto, že silno voňala novotou a určite aj preto, že bola oproti ostatným nepomerne drahšia, nedokázala som do nej napísať ani čiarku, čo detailistu a puntičkára vo mne privádzalo do šialenstva. No mala som aj ďalší dovôd. Asi ako každý študent, plánovala som ju predať, kedže je ťažko zohnateľná a permanetne vypredaná.

Po sviatkoch som na pár dní cestovala mimo domu. Keď som sa vrátila, v schránke ma čakal lístok o uloženej zásielke na pošte. Pri pohľade na objemnú obálku ma napadlo, či som neobjednávala niečo, na čo som zabudla. Nie, žiadna dobierka, len mi ktosi poslal doporučene obrovitánsku obálku. Nedočkavo som ju otvorila priamo na pošte. Vynorila sa z nej moja stratená učebnica.

Takmer tisíctristo korún, presne sedemstodeväťdesiatdva strán, tisícdvestotridsaťpäť
gramov čistej váhy, tvrdá väzba. Poslané doporučene z Bratislavskej Pošty 1. Ako je možné, že poctivý nálezca vedel kam knihu poslať? Objednávala som ju prostredníctvom internetu a na moje veľké šťastie, dodací list s kompletnou adresou, tradične popísaný poznámkami, zostal založený v nej.

Neviem kto je záhadný odosielateľ, neviem ani či cestoval vo vlaku so mnou, alebo knihu jednoducho našiel. Neviem prečo si robil zbytočné výdavky bez následnej protihodnoty, neviem prečo knihu neposlal obyčajnou poštou, ale doporučene, čo ho stálo omnoho viac. Neviem prečo ju jednoducho nespeňažil. Neviem či úradníčka na pošte pri prijímaní podacieho lístku prehliadla adresu odosielateľa, alebo jej to bolo jedno. V ľavom hornom rohu totiž stálo nasledovné: Vianočný škriatok, Polárna 1, Krajina zázrakov, 000 01. Na zadnej strane obálky bolo úhľadným okrúhlym písmom dopísané: Zuzana! Dávaj si lepší pozor na svoje veci! Prajem Ti zázračné sviatky plné pohody.

Aj vďaka tomuto gestu sú naozaj čímsi zázračné. Opäť raz situácia, ktorá na chvíľu zahriala srdce a potešila dušu. Rovnako zázračné bude, ak sa moje virtuálne ĎAKUJEM dostane práve k Vám. Pretože zázraky sa občas dejú a veriť v ne má svoje čaro.


Zuzana Antolová

Zuzana Antolová

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly. Zoznam autorových rubrík:  Moja strana minceSpomienky(Ne)obyčajné knihy(Ne)obyčajné stretnutiaÚsmevné príhodyPre tebaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu